Martina a Peter sú nadšení cestovatelia a surferi, ktorí spolu prevádzkujú firmu na prenájom obytných dodávok Purecampers. Približne polovicu roka (od jari do jesene) sú v Bratislave, kde vany prenajímajú a prerábajú; druhú časť roka trávia na cestách v jednej zo svojich dodávok. Peter má na starosti všetko od prerábok cez upratovanie a stretnutia s hosťami až po administratívu a „boj s mechanikmi“, zatiaľ čo Martina manažuje web a marketing — a neraz tiež upratuje či odovzdáva vany hosťom.
Čo vás inšpirovalo začať podnikať s obytnými dodávkami a ako do toho zapadol váš záujem o surfing?
Peter: Inšpirácia prišla už v Austrálii, kde som strávil pár rokov. Pracoval som tam pre spoločnosť, ktorá požičiava obytné dodávky, ktoré si aj sami prerábali. Bolo to dvanásť rokov dozadu a dovtedy som takýto spôsob cestovania vôbec nepoznal. Na Slovensku v tej dobe nič také nefungovalo a popravde som si ani nevedel predstaviť, že bude, aj keď som sa s tou myšlienkou celkom pohrával.
Čo sa týka surfingu, ak to človeka raz chytí, už sníva len o vlnách. Obytná dodávka alebo malý karavan ponúkajú najprirodzenejší spôsob, ako cestovať za vlnami, ak pri nich náhodou nežijete. Jednak ste mobilní, čo je podstatné pri hľadaní dobrých miest a podmienok a tiež je to jedna z tých lacnejších foriem cestovania na dlhšiu dobu.
Martina: Keď sme sa s Peťom spoznali, projekt Purecampers už bol pomerne zabehnutý. Peťo mal vtedy tri vany, ktoré prerobil a prenajímal. Ja som sa v tej dobe vrátila z dvojročného cestovania a dobrovoľničenia a túžila som po práci, ktorá by mi umožnila, bez stresu, naďalej cestovať a surfovať niekoľko mesiacov v roku. Predstava klasickej kancelárskej roboty mi v tej dobe celkom naháňala hrôzu. Peťo na našom prvom spoločnom výlete navrhol, aby som sa k nemu pridala. Povedala som si, že to teda spoločne skúsime a uvidíme, ako nám to pôjde.
Peťo, spomeň si, ako si sa rozhodol pre zmenu z tradičnej kariéry (biznis analytik) na prerábku dodávok a začiatok prenájmu. Ako to všetko začalo?
Peter: Po návrate z Austrálie na Slovensko som začal pracovať pre nadnárodnú spoločnosť ako biznis analytik. Práca ma bavila, veľa som sa učil a zlepšoval. Mal som šťastie na kolektív aj šéfov. Svoje dovolenkové dni som využíval na cestovanie za surfingom do Portugalska.
Postupne som si však začal uvedomovať, že mi to nestačí a kládol som si otázku, či toto je to, čo chcem robiť celý život. Odpoveď bola jasná – nie. Dlho som zvažoval rôzne možnosti ako pracovať na diaľku resp. ako sa živiť tak, aby som mohol čo najviac času surfovať, keďže vtedajšia práca mi toto neumožňovala. Čo mi však umožnila bolo nasporiť si nejaké peniaze. Tie som potom paradoxne využil na to, že som dal výpoveď, kúpil si dvadsaťročný Volkswagen, prerobil ho na obytný a vydal som sa na surftrip po Atlantickom pobreží.
Po polročnom výlete vo vlastnej dodávke som sa vrátil späť na Slovensko s prázdnym účtom a s vedomím, že sadnúť si znovu za počítač od 9 do 5 už nechcem.
Vtedy mi napadlo, že skúsim svoj campervan prenajať. Na moje prekvapenie sa pár nadšencov našlo, čo mi dodalo vieru v to, že by tá požičovňa obytných dodávok mohla predsa len fungovať. Po sezónnej brigáde v zahraničí som kúpil ďalšie skoro dvadsaťročné auto, ktoré som prerobil a začal požičiavať aj to. Postupne sa biznis rozrástol, nabral som skúsenosti z prerábok a momentálne dodávky nie len prenajímame ale ich aj vieme prerobiť podľa požiadaviek zákazníka.
Maťa, čo ťa podnietilo vymeniť korporátne prostredie za niečo, čo ťa naozaj baví, a čo ťa motivovalo ísť vlastnou cestou?
Martina: Spomínam si na výlet na Srí Lanke v roku 2018, kde som stretla niekoľko slobodných duší. Skamošili sme sa a ja som sa po dvoch týždňoch musela vrátiť do kanclu. Moji nový kamaráti na Srí Lanke ostávali a tvrdili mi, že predsa nemusím odísť, je to moja voľba. Ukázali mi vlastnými príkladmi, že sa dá ísť aj nevyšľapanou cestou, a že rast v kariérnom rebríčku nemusí byť pre každého kľúčom ku šťastiu. Po návrate do práce som to nemohla dostať z hlavy. Zamýšľala som sa nad množstvom času, ktoré v práci trávim a teda akú veľkú časť môjho života venujem niečomu, na čom mi nezáleží. Do pár mesiacov vo mne dozrelo rozhodnutie, že sa chcem venovať niečomu, k čomu mám vzťah a čo mi dovolí žiť slobodne a dobrodružne.
Aké boli najväčšie výzvy pri prerábke dodávok na obytné vozidlá a ako ste ich prekonávali?
Peter: Na začiatku bola výzva úplne všetko. Už len s kúpou správneho vozidla som mal problém, keďže som sa v dodávkach vôbec nevyznal. Následne plánovanie rozloženia nábytku, materiálov, komponentov, postup práce, náradie, to všetko bolo pre mňa úplne nové. Dobre vybavená obytná dodávka je v podstate menší dom. Musíte tam riešiť izoláciu, elektrinu, vodu, plyn, nábytok… V podstate všetko, čo máte v dome alebo byte, len v menšom. Po prvom prerobenom aute však už človek tuší o čom to je a po takom piatom to už aj začína nejak vyzerať.
Vysvetlite nám, čo pre vás znamená „off-grid“ životný štýl a aký vplyv má tento koncept na zážitok z kempovania.
Martina: Off-grid doslovne znamená mimo siete. Teda môžete byť, kde chcete a nechýbajú vám prípojky na vodu či elektrinu. Všetky naše vany sú robené tak, aby boli sebestačné, čo sa týka elektriny a majú dostatočnú zásobu vody na niekoľko dní až týždeň. My si kempovanie bez tohto konceptu nevieme ani predstaviť. Možnosť tráviť dni, týždne aj mesiace kdekoľvek v prírode je to, čo nás na kempovaní láka. V off-grid dodávke potom môžeme plnohodnotne žiť a pracovať, napríklad aj uprostred marockej púšte alebo európskej zelene a nič nám nechýba.
Ako sa prelína vaša vášeň pre surfing s podnikaním? Vidíte v tom nejaké paralely alebo inšpiráciu
Peter: Čisto prakticky naša vášeň pre surfing úplne zapadá do nášho podnikania alebo naopak. Nebol to primárny plán, ale vyšlo to skvele. Naše podnikanie je sezónne. To znamená, že v zime posielame autá na wellness pobyt k mechanikovi a od jari do jesene ich požičiavame. Zima je zároveň najlepším obdobím na surfovanie v našej obľúbenej destinácií v Maroku, kde každoročne vyrážame na jednom z našich vanov na 4 až 5 mesiacov. Tým, že v dodávke niekoľko mesiacov do roka aj žijeme, vieme, čo je praktické, čo funguje a naopak, čo nie, a tým pádom vieme naše autá prerobiť tak, že budú príjemné a praktické aj pre našich hostí.
Čo vás najviac teší na stretnutiach s hosťami, ktorí využívajú vaše karavany, a aký význam pre vás majú tieto stretnutia?
Martina: Tieto stretnutia nám často spravia deň. Naši hostia väčšinou prichádzajú v dobrej nálade, keďže sa akurát chystajú na výlet alebo sa, plní dojmov, práve vracajú z parádnej dovolenky. Ich entuziazmus je nákazlivý. Navyše, sú to veľmi príjemní a zaujímaví ľudia, a s viacerými ostávame v kontakte aj potom, ako nám vrátia van. Keď sa k nám po roku vracajú, je to pre nás niečo ako stretnutie s kamošom či kamoškou. Spája nás záľuba v slobodnom cestovaní, a je ľahké nachádzať spoločné témy a navzájom sa inšpirovať.
Aké máte plány do budúcnosti? Chystáte sa rozšíriť ponuku služieb alebo vylepšiť existujúce produkty?
Peter: Momentálne máme v požičovni päť vozidiel a určite chceme do budúcna našu flotilku rozširovať. Máme v pláne aj iné aktivity v súvislosti s kempovaním a obytnými autami, ale teraz by sme ich radšej ešte nešpecifikovali.
Aké rady by ste dali ľuďom, ktorí chcú začať podnikať v oblasti cestovného ruchu alebo mobilného životného štýlu?
Martina: Neviem, či mám konkrétne tipy pre tieto odvetvia, alebo či som vôbec správny človek, ktorý by mal rozdávať rady. Keď som o podnikaní v minulosti uvažovala, moje predstavy boli dosť romantické a naivné. No možno mi ich bolo treba, aby som sa odvážila vzdať sa stability. Zároveň, moje prvé pokusy o vlastný projekt zlyhali, no cieľ pracovať na vlastnú päsť zostával. Čo si myslím, že mi pomohlo a stále pomáha v tomto procese, je motivácia surfovať a žiť podľa svojich predstáv. Tak možno len to je môj tip. Mať ujasnenú motiváciu, prečo chcete podnikať, aby vás prvé sklamania alebo ťažšie chvíle neodradili.
Peter: Povedal by som, a to asi platí pri každom podnikaní, že dôležité je robiť to, čo človeka napĺňa a baví. Vtedy to viete robiť kvalitne a nie je to pre vás len drina. Naše podnikanie vyplynulo z našej vášne pre surfing a cestovanie a vyriešili sme si ním zároveň potrebu tráviť veľa času pri oceáne, byť mobilní a neminúť na to celoživotné úspory.
Ktorá vlna je vaša najobľúbenejšia a prečo? Nemusíte ju menovať, ak ju chcete utajiť, stačí ju romanticky opísať 🙂
Martina: Ťažká otázka. Obľúbená vlna sa s časom aj mení, tak ako sa mení náš level surfovania a s nárastom turizmu v surfových destináciach. Avšak nedávno sme objavili vlnu, ktorú by sme nazvali epickou. Nebudeme menovať, no nachádza sa v Afrike, nikdy si nemôžete byť istí, či vás k nej vojaci strážiaci pobrežie pustia alebo nie a treba k nej ísť asi hodinu pešo. Je to silná a mohutná vlna, no láme sa pomaly a je dlhokánska. Objavili sme ju po dvoch týždňoch bez vĺn a surfovať ju s partičkou kamošov bol zážitok, o akých ľudia rozprávajú svojim vnúčatám 🙂
Peter: je to rovnaká vlna, krajšie by som to neopísal 🙂
Ďakujem za rozhovor! 