V októbri 2018 som sa zúčastnila na medzinárodnom festivale spisovateľov a čitateľov v centre kultúry na Bali, v Ubude.
Ubud writers and readers festival (UWRF 18) bol od 25.-28. októbra 2018 organizovaný už po pätnásty krát. Jeho cieľom je spájať lokálnych či medzinárodných autorov, diskutovať na témy indonézskej a svetovej literatúry, umenia a spoločenských udalostí.
Pre mňa bola možnosť prísť na festival zaujímava hneď z dvoch dôvodov.
Verím v dobrú spoločnosť.
Myslím, že keď sa človek ocitne medzi podobne zmýšľajúcimi ľudmi, a najmä takými, ktorí sú skúsenejší, bude sám postupovať rýchlejšie a efektívejšie. V tom období som bola pár týždňov pred vydaním mojej prvej knihy „Svet je moja kancelária„. Páčila sa mi predstava spoznať príbehy iných autorov a ich pocity z uvádzania kníh na trh.
Druhý dôvod bol ten, že som chcela lepšie spoznať indonézsku kultúru a literatúru a napísať vám o zážitkoch z festivalu. Vďaka mojej publikačnej činnosti som dostala mediálnu akreditáciu, ktorá mi zaručila vstup na podujatia pred oficiálnou časťou festivalu a najmä na všetky prednášky počas festivalu.
Na festival s vlastnou knihou
Jeden z najväčších zážitkov prišiel už pred festivalom. V polovici októbra 2018 sa moja kniha dostala na police kníhkupectiev na Slovensku. Paradoxné bolo, že viacerí čitatelia ju videli a držali v rukách skôr ako ja. Bola som totiž na Bali a veľmi som túžila, aby som na festival mohla ísť s knihou.
Mala som šťastie. Cez Facebook skupinu „Slováci a Česi na Bali“ som našla sympatický mladý pár, ktorý bol ochotný stretnúť sa s mojím otcom v Bratislave a knihu mi na Bali priniesli. Jaj, to bolo radosti. ĎAKUJEM VÁM!!! Knihu som vyzdvihla v chaotickej Kute, a potom som už s veľkým úsmevom a malým ruksakom na skútri odfrčala do Ubudu.
Ubud má takú zaujímavú a kreatívnu atmosféru. Je známy tým, že sa v ňom zdržuje množstvo spisovateľov, maliarov či iných umelcov z celého sveta. Centrum je prepchaté obchodmi pre turistov a na každom rohu vám chce niekto niečo predať a ponúknuť “transport”. Týmto miestam sa, až na zopár reštaurácií, vyhýbam. Obľubujem však okolie Ubudu, jazdenie v uličkách, kde sú typické balijské domy, dekorácie, množstvo obchodov s interiérovými doplnkami či džungľa.
Festival začal štýlovo.
Prvým podujatím bolo stretnutie médií a autorov, teda prednášajúcich. Boli sme pozvaní do nádherného rezortu MAYA UBUD na “media & writers drinks”. Ja som bola na strane médií, keďže som sa na festival prihlásila ako blogerka. V taške som však mala knihu, ktorú som bola pripravená ukázať, ak by sa prihlásila vhodná príležitosť.
Na úvodnom stretnutí som spoznala žurnalistov, ktorí sa venujú najmä politickým a sociálnym témam v juhovýchodnej Ázii a dozvedela som sa veci, o ktorých som ani nechýrovala. V Indonézii budú tento rok voliť nového prezidenta a všetky oči sú uprené na to, ako to dopadne.
4 dni prednášok, stretnutí a nových nápadov
Od stredy do soboty sa konali rôzne podujatia festivalu. Hlavná časť programu bola v troch krásnych priestoroch (reštaurácia Indus, Taman Baca a NEKA) , ktoré sú outdoorové. Počas celého festivalu sa zišlo vyše 180 medzinárodnách autorov a aktivistov, okolo 25 000 návštevníkov a bolo pripravených vyše 200 podujatí, medzi ktorými boli panelové diskusie, živá hudba, poetry slam, podujatia venované indonézskej kultúre, uvedenia nových kníh či výstavy umenia.
Téma a prednášky roku 2018 boli venované posilneniu žien a aktivizmu v rôznych oblastiach. Feminizmus, rovnosť pohlaví, cenzorovanie “queers”, náboženská sloboda, enviromentálny aktivizmus či práva pôvodných obyvateľov.
Diskusie na tieto témy ma pozitívne prekvapili. V Indonézii sú totiž tabu, na Bali je však z môjho pohľadu iná atmosféra a situácia je viac “otvorená”. Myslím, že je to hlavne kvôli majoritnému náboženstvu, ktorým je hinduzimus a aj vďaka množstvu cudzincov, ktorí ostrov navštevujú. Páčila sa mi otvorenosť diskusií a guráž autorov rozprávať o svojich pocitoch.
„Nemám odvahu, aby som knihu ukázala mojej mame,“ povedala jedna z autoriek, ktorá píše o feminizme a LGBT témach. Môj rešpekt autorke určite patrí, lebo publikovať na dané témy v Indonézii ľahké nie je.
Každý deň festivalu som navštívila 4-5 diskusií, z ktorých ma najviac zaujali tie o indonézskej kultúre či tvorbe kníh. Vyberala som si prednášky autorov, s ktorými som sa nejakým spôsobom identifikovala. Vďaka projektu Svet je moja kancelária som načrela do témy „kde je pre mňa (ako nomádku) domov“. Túžila som získať pohľad na vec od iných autorov.
Bolo veľmi prospešné počúvať prístup k tvorbe od iných autorov a cítiť, že nieko prešiel podobným procesom ako ja. Zrazu som s každou prednáškou naberala viac odvahy a knihu som postupne ukazovala všetkým, ktorých som spoznala. Hoci je jej text po slovensky, a tak si ju nikto nemohol prečítať, dostala som podporu a posmelenie, že vydanie prvej knihy je len začiatok a predo mnou je ešte veľa práce, aby sa kniha ku čitateľom dostala.
Čo som si z festivalu odniesla a ako to použijem?
Ubud writers and readers festival ’18 bol nabitý silnou energiou a aktivizmom. Naučila som sa, že ak má človek pevné hodnoty a vízie, musí ich jasne a odvážne komunikovať.
“Silence is never support”, zaznelo na jednej z diskusií.
Ak myšlienky nepovieme nahlas a nebudeme za ne bojovať, nič sa nestane, teda ani nezmení. Mám blízko k ekologickým témam a hoci nad nimi často rozmýšľam, málo sa v nich realizujem. To chcem tento rok zmeniť a priniesť enviromentálny aktivizmus na moje médiá.
Najsilnejší pocit, ktorý som na festivale zažila, bol moment, keď som sa posadila na balkón reštaurácie Indus. “Zvládla som to, projekt som dokončila”, hovorila som si listujúc v knihe. V hlave sa mi premietalo všetko od samotného začiatku blogovania, po momenty, keď som chcela skončiť, cez hodiny strávené písaním a prerábaním knihy, až po jej vyzdvihnutie v Kute. Roky strávené tvorbou sa oplatili.
Verte si a makajte na tom, na čom vám naozaj záleží. Úspech sa skôr či neskôr dostaví.
Aloha,
Silvia