Týždeň vo Vietname: Fotopríbeh

0 Shares

Vietnam je krajina, o ktorej som vedela od malička. Vietnamci predsa predávali na Miletičke, kam som každú sobotu ako dieťa chodievala s mamou na nákupy. Boli pre mňa takým záhadným národom. Vedela som, že ich je na Slovensku pomerne veľa, nepoznala som však dôvody, prečo ku nám prišli a ako sa im tu žilo. Úprimne, o vietnamských Slovákoch toho viem stále málo. Oveľa viac som sa dozvedela o Vietnamcoch žijúcich vo Vietname, počas jedného týždňa stráveného v Ho Chi Minh City (Saigone) a na okolí. Príbehy a zážitky vám rozpoviem cez fotopríheb… 

Opäť som raz cestovala na Bali. Podaktorí viete, že som sa tam posledné roky zasekla a nikoľkokrát za rok pendlujem medzi Slovenskom a týmto indonézskym ostrovom. Vždy, keď letím “tam a späť”, sa snažím zastaviť v novej destinácii, a tak objaviť a spoznať niečo nové. Tentokrát som si na medzizastávku vybrala Ho Chi Minh City (Saigon) vo Vietname, lebo som našla celkom dobré letenky a okrem toho som o tomto meste počúvala od iných digiálnych nomádov. Do Saigonu som letela s China Airlines a po týždni v tejto obrovskej metropole som s Air Asia pokračovala na Bali. O Vietname som mala vďaka filmom akú-takú predstavu a výhľad z okna lietadla nesklamal. “Bude to tam dobrodružné”, pomyslela som si.

Prvé kroky viedli do hostela. Z letiska som si bez problémov zobrala taxík, ktorý ma nechal na asi najturistickejšej ulici Bui Vien v Saigone. Priznávam, pri plánovaní výletu som sa rozhodla, že pôjdem priamo do centra diania, a po štyroch mesiacoch v Bratislave si dám jemnú šialenosť v juhovýchodnej Ázii.

Po dlhej ceste ma prepadol hlad, a tak som si vypýtala odporúčanie od recepčného a zamierila som na centrálne trhovisko. Ako som tam tak kráčala peši, nemohla som si nevšimnúť miestnych, ktorí sedeli pred obchodíkmi na miniatúrnych plastových stoličkách a stolíkoch. “Prečo sedia tak nekomfortne?”, uvažovala som. Neskôr som sa dozvedela, že zhromažďovanie a vysedávanie na uliciach nie je povolené, a keby náhodou prišla polícia, je oveľa ľahšie zbaliť malé plastové posedenie ako veľké stoly. Vynaliezavé.

Od Miletičky malo centrálne trhovisko ďaleko. Bol tam oveľa väčší ruch, v určitých sekciách aj zápach a jedlo sa mi javilo čerstvejšie a chutnejšie ako na slovenských trhoch. Chápem, môj názor je čisto subjektívny a roky stávené v Ázii poznačili moje stravovacie návyky. Milujem street food s príchuťou koriandru, čili alebo karí.

Prvý večer som stávila s dvoma Škótkami a Holanďanom, ktorých som spoznala v hosteli. Sedeli sme na ulici Bui Vien, pili lokálne pivo a sledovali život v tomto rušnom meste plnom skútrov a pouličných umelcov. Takmer som si našla prácu v masážnom salóne, ale tak… poznáte ma, digitálne nomádstvo je moja parketa, uviazať sa na TPP v Saigone by ma nebavilo 🙂

Vojna vo Vietname a Múzeum vojny

Prekvapivo som na druhý deň po prílete necítila žiaden jetlag. Zobudila som sa čerstvá a túlavé tenisky ma zaviedli do Múzea vojny. Vietnam je neslávne známy vojnou, ktorá sa tam odohrala od 1.11.1955 do 30.4.1975. Slovom: trvala deväťnásť rokov, päť mesiacov, štyri týždne a jeden deň. Viete si to predstaviť?

V skratne zhrniem, že išlo o boj medzi Južným a Severným Vietnamom. Ten Severný bol podporovaný Sovietskym zväzom, Čínou a ostatnými komunistickými spojencami. Južný Vietnam bol podporovaný USA, Južnou Kóreou, Filipínami, Austráliou, Thajskom a ostatnými ne-komunistickými spojencami. Je viacero protichodných uhlov pohľadu, ako sa pozerať na tento strašidelný konflikt, a preto mi neprináleží ho vyhodnocovať. Je však zrejme, že išlo o mocenské dôvody ovládnuť strategické teritórium, ktoré mali katastrofálne dôsledky pre miestne obyvateľstvo.

O Vietnamcoch som sa dozvedela, že sa nevzdávajú. Aj preto tak dlho trvala vojna, ktorú nakoniec Američania prehrali. Počas nej sa zhodilo viac bômb, ako počas druhej svetovej vojny, zomrelo 3 milióny ľudí, z toho 2 milióny civilistov. Okrem toho sa stalo ešte niečo hrozivé, mrazivé a neľudské. Chcem vám o tom porozprávať, lebo si vôbec nespomínam, že by sme sa o tom na gymnáziu učili. Myslím si, že obrovským benefitom cestovania je to, že sa máme možnosť dozvedieť o histórii rôznych krajín a lepšie tak pochopiť svet… je našou povinnosťou tieto vedomosti zdieľať a nedovoliť, aby sa najväčšie chyby v dejinách ľudstva neopakovali.

Agent Orange

Od roku 1962 do roku 1971 sprejovala americká armáda Vietnam a pohraničné oblasti Kambože a Laosu s herbicídom a defoliantnou chemikáliou s názvom Agent Orange, ktorá mala nesmierne škodlivé vplyvy na životné prostredie. Čo bolo však ešte oveľa horšie, boli dopady, ktoré Agent Orange zanechal na ľudstve. Tento herbicíd totiž niesol stopy toxického dioxínu, ktorý spôsobil veľmi vážne zdravotné problémy tým, ktorí mu boli vystavení.

Cieľom herbicídneho bojového programu, ktorý Američania používali, bolo odstrániť vidiecku zalesnenú pôdu, zbaviť partizánov (Vietcong) potravín, a tak “vyčistiť” oblasti, kde boli v prevahe. Táto taktika zničila 20 000 kilometrov štvorcových lesov a tisícky kilometrov štvorcových polí a pripravila tak o plodiny a potravu miestne obyvateľstvo…

… to však nie je všetko. Vplyvy dioxínu mali obrovské dopady na zdravie domáceho obyvateľstva, ako aj amerických veteránov, ktorí v daných oblastiach bojovali. Vietnamská vláda hovorí až o štyroch miliónoch ľudí, ktorí boli vystavení Agentovi Orange (Americká vláda tieto čísla spochybňuje). Z toho tri milióny mali následky, ktorými trpeli aj ich deti a ich deti. Ide o generácie obyvateľov, ktorí trpia genetickými poruchami, rozštiepeným podnebím, rakovinou, mentálnym postihnutím, herniami alebo zvýšeným počtom prstov na rukách či nohách.

Jedno celé poschodie v Múzeu vojny bolo venované tejto ťažkej tématike. Po dlhej ceste a jemnom kultúrnom šoku, ktorý vždy, keď prídem do Ázie mám, sa mi tieto fotky a zistenia neprijímali ľahko. Bolo mi smutno. Odišla som odtiaľ so slzami v očiach a s ťažkým srdcom. Som však rada, že som sa o Agentovi Orange dozvedela. Pre zaujímavosť vám ešte poviem, že viacero spoločností, ktoré produktovali Agent Orange, sa dostalo do súdnych sporov. Medzi nimi aj spoločnosť Monsanto, ktorá bola známa tým, že produkovala geneticky upravené plodiny. V roku 2018 ju kúpila nemecká nadnárodná farmaceutická spoločnosť Bayer.

Momentky zo Saigonu


Dalat

Coworking scéna a digitálni nomádi

Slováci vo Vietname

 

 

 

0 Shares

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *