Ako som začala surfovať?

66 Shares

Ako je možné, že som začala surfovať, keď som z vnútrozemského Slovenska?

Jednoducho. Oceán ma bavil od detstva a vždy, keď som pri ňom bola, cítila som sa viac živá.

Keď som kedysi na Tenerife pozorovala surferov, priam magicky ma ťahalo vyskúšať to. Závidela som im tú zábavu, ktorú zažívali a tú slobodu, ktorú v mojom svete vie poskytnúť len voda.

Na Tenerife som skúsila bodyboard (doska, na ktorej sa leží) a bez akéhokoľvek tréningu alebo inštrukcií som šla do vĺn.

Nebol to dobrý nápad. Prvá vlna ma len nadvihla, ale tá druhá ma zomlela tak, že som bola rada, keď som sa vynorila. Zrazu prišla tretia a ja som strácala predstavu o tom, kde som. Ledva som dopádlovala na breh. Pochopila som, že tadiaľ cesta nevedie.

Táto lekcia ma naučila rešpektu k oceánu a na pláži Las Gaviotas som sa zaprisahala, že ak nepôjdem na surferský kurz, sama už do vody nepôjdem. Písal sa rok 2008 a nasledujúce tri roky som o vlnách len snívala v kodanskej kancelárii.

Ako som zacala surfovat_3
Pláž na severe Tenerife

Surf camp v Maroku: Prvé surferské pokusy

Roky plynuli a ja som žila usadlým životom v Kodani. Takmer vôbec som nešportovala a úprimne povedané, kysla som a vôbec som nežila zdravo.

Občas ma chytil amok a vrhla som sa na nejaký nový šport. Chodievala som behať, cvičila som jógu, alebo som začala tancovať salsu. Každá aktivita ma bavila maximálne tri mesiace, a potom ma to z nejakého dôvodu baviť prestalo.

Jedného dňa som si na Facebooku všimla, že kamarátky Janka a Dadka z Bratislavy organizovali surf camp (tábor pre surferov) v Maroku. Malo ísť o skupinu začiatočníkov, ktorí chceli skúsiť surfovanie.

Prihlásila som sa takmer okamžite a v novembri 2011 som z Kodane priletela do marockého Agadiru, kde som stretla celú bandu, ktorá prišla zo Slovenska.

Pamätám si, ako sme prvý deň sedeli na pláži a Janka s Dadkou nám s nadšením rozprávali o vlnách. Mali sme dvoch miestnych inštruktorov, ktorí nám vysvetlili základy toho, ako sa máme v oceáne správať a ako sa máme na surfe postaviť. Potom sme sa rozcvičili a šup do vodičky.

Slovenská partia začínajúcich surferov 🙂

Aké boli moje prvé surferské dni?

Bolo to hrozné! Vôbec som sa na surfe nevedela postaviť, nieto ešte chytiť nejakú vlnu. Po prvom dni som si povedala, že zajtra to bude lepšie. Ale lepšie to vôbec nebolo. Už to bolo len horšie a horšie. Počas celého týždňa som sa na surf nepostavila ani jediný raz. Na štvrtý deň som od vysilenia ochorela a s pokojným srdcom môžem povedať, že som bola z celej skupiny najhoršia.

V Maroku som surfovala skôr na piesku, ako v oceáne 🙂

Bod zlomu: 11.11.2011 a spln

Predposledný večer v Maroku bol magický dátum 11.11.2011. Na pláži sme zorganizovali oheň a s inštruktormi sme varili povestný marocký tajine. Okrem toho, že ten deň mal špeciálny dátum, bol dokonca aj spln.

Ležala som na pláži. Bola hlboká noc a ja som zízala na mesiac. Počula som zvuk vĺn rozbíjajúcich sa o pobrežie a cítila som jemný africký vánok.

V tom momente som sa rozhodla. Nevzdám to. Život mi ukázal, že napriek tomu, že mám len 28 rokov, som úplne slabá a ak s tým niečo nespravím, pôjde to so mnou len dolu vodou. Zároveň mi ukázal krásy prírody, a aj keď som sa v tom čase ešte s oceánom nekamarátila, vedela som, že raz si k nemu cestu nájdem.

Ako som začala surfovať?
Prvé „mini“ vlny v Portugalsku. Zlý postoj, ale široký úsmev. Idééééš!

Surf camp v Portugalsku: Prvé mini vlnky

Na základe prvého surf campu dievčatá zorganizovali druhý, ktorý bol o šesť mesiacov neskôr. Tentoraz sme sa vybrali do oblasti v okolí Lagosu, v Portugalsku.

Bola som motivovaná oveľa viac, ako kedykoľvek predtým. Mamin známy mi spravil kondičný tréningový plán a dva mesiace pred surf campom som začala pravidelne posilňovať, behať a chodiť na jogu.

Výsledky sa dostavili a ja som sa na mini vlnku postavila hneď v prvý deň. Úžasný to pocit, hlavne, keď som si spomenula, ako som sa pred šiestimi mesiacmi trápila.

Surf camp v Portugalsku bol ďalšou výbornou skúsenosťou s oceánom, pri ktorej som pochopila, že ak sa chcem naozaj naučiť surfovať, nebudem môcť chodiť k oceánu len raz do roka, aj to len na dvojtýždňovú dovolenku. Surfovanie si vyžaduje záväzok časový, fyzický i mentálny. Chcelo by to pri tom oceáne aspoň na nejaký čas žiť…

Záver: Ako som naozaj začala surfovať?

Surfovať som skúsila tak, že som sa zúčastnila dvoch surf campov, kde som sa do oceánu zaľúbila a rozhodla som sa, že po prvotných neúspechoch to nevzdám. Na campoch som vlastne vôbec nevedela surfovať a reálne som začala surfovať až potom, ako som cestovala po Strednej Amerike. Ale ako hovorí kamoš Fritz, ktorý je hard core surfer: „Najlepší surfer vo vode je ten, ktorý sa najviac zabáva.“ A ja som sa bavila. A bavím sa doteraz. Život pri oceáne ma napĺňa a surfovanie mi doň dalo taký rozmer, ktorý sa už ťažko opúšťa.


SILVIA PÚCHOVSKÁ – AUTORKA “SVOJOU CESTOU” 

Som marketérka na voľne nohej, ktorá sa špecializuje na stratégiu, obsah a sociálne siete. Spolupracujem najmä s podnikateľkami a podnikateľmi, ktorí majú produkt (vlastný alebo v distribúcii) a potrebujú pomôcť s marketingovým plánom a s efektívnou online komunikáciou. Som veľkou fanúšičkou práce nezávislej na mieste, ktorá mi už po tretí rok dovoľuje odniesť si vlastnú mini kanceláriu niekam do trópov a aktívne surfovať. Momentálne žijem medzi Bratislavou a rajom surferov – Bali.

66 Shares

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *