Po troch rokoch v Kodani som potrebovala zmenu, no tá sa najprv odohrala v mojom osobnom živote. S Larsom sme ukončili náš vzťah a ja som bola opäť single.
Druhou zmenou, po ktorej som túžila, bola tá, ktorá by sa týkala spôsobu môjho života. Mala som dvadsaťosem rokov, no cítila som sa oveľa staršia. Nešportovala som, bola som často unavená a aj vystresovaná. Zasekla som sa v cykle každodennej rutiny a nevedela som, ako ju mám zmeniť alebo ako sa s ňou zmieriť. Začala som chodiť na jogu a pri meditácii, ktorá bola na záver hodiny, som si spomenula na dávne sny.
CHCELA SOM CESTOVAŤ A OBJAVOVAŤ SVET. Túžila som po dobrodružstve a snívala o tom, že uvidím prírodu ďalekých krajov, spoznám iné kultúry a ich obyvateľov.
Vtedy mi niekto odporučil ísť na kariérnu pauzu, teda zobrať si na nejaký čas neplatené voľno a splniť si svoju cestovateľskú víziu. Finančne sa mi darilo a vďaka skromnému a minimalistickému životu, ktorý som v Kodani viedla, som si mohla dovoliť odísť aspoň na pol roka a cestovať okolo sveta. Predstava kariérnej pauzy sa mi veľmi páčila, bála som sa však toho, ako zareaguje vedenie a aj moja rodina. Z takej práce sa predsa neodchádza, šepkal pochybovačný hlas v mojom vnútri.
„Silvia, a myslíš si, že sa po ceste vrátiš späť?“ spýtal sa ma riaditeľ Jeppe, keď som mu svoje rozhodnutie oznámila. Súhlasne som prikývla. „Bude to iba rok a potom sa už natrvalo usadím,“ vyhlásila som sebavedome, aj keď som vôbec nevedela, čo výraz trvalo sa usadiť znamená. „Miesto ti podržíme. Sám som kedysi spravil to isté a viem, že je to neuveriteľne obohacujúca skúsenosť. Spomínam si na časy v guatemalskom pralese…“ so zasnenými očami pokračoval Jeppe a ja som nemohla uveriť tomu, že som si zabezpečila rok voľna s istým návratom do stability.
Čítali ste ukážku z knihy Svet je moja kancelária, ktorá vyšla na jeseň 2018 vo vydavateľstve Motýľ.