Som na ostrove Bali, ktorý je jedným zo 17 500 ostrovov Indonézie.
Je to moja piata zima „v lete“, pretože to je už piatykrát po sebe, čo trávim slovenskú zimu v tropickom pásme a už druhýkrát je to na Bali.
Je o mne známe, že nemám rada zimu a slniečko a oceán ma baví.
Začalo sa to, keď som pred deviatimi rokmi skúsila rok žiť na ostrove Tenerife. Zapáčilo sa mi zimu tráviť v príjemnom a slnečnom počasí. Po Tenerife som bola štyri roky v Dánsku a to bol pre mňa poriadny šok. Tmavé a sychravé dni ma ubíjali a ja som si cielene šetrila, aby som si mohla dopriať aspoň jednu pauzu a stráviť rok „nekonečného leta“.
Pred štyrmi rokmi som dala výpoveď a prvú nomádsku zimu som strávila v Južnej Amerike. Bola to legendárna cesta, kedy som skákala z autobusu na autobus a prešla som celkovo 8 krajín tohto úžasného kontinentu.
Do práce v Dánsku som sa po roku vrátila, ale vydržala som tam len štyri mesiace. Prišiel december a ja som si kúpila letenku do Strednej Ameriky, kde som strávila 8 mesiacov. Popri tejto ceste som začala uvažovať nad tým, že sa mojím blogom alebo najmä online marketingovými zručnosťami budem živiť a zimu v Európe už v ideálnom prípade netráviť.
Tak sa aj stalo a ja som strávila tretiu zimu v Mexiku a Salvádore, tú poslednú najmä na Bali. Počas týchto dvoch pobytov som už cez počítač aktívne pracovala pre klientov v Kanade, Anglicku a na Slovensku. Okrem toho som sa s veľkou vášňou pustila do surfovania a momentálne si svoj život bez neho neviem ani predstaviť.
Koniec dôležitého intra, poďme už na BALI.
Prečo som sa vrátila na ostrov Bali?
Mnohí ste mi túto otázku položili, lebo ste ma poznali ako cestovateľku, ktorá rada objavuje nové miesta. Ďalší ste zase na Bali boli a viete, že realita na mnohých miestach na ostrove je úplne iná, ako ju propagujú niektoré instagramové feedy.
Bali je veľké asi ako západné Slovensko. Žijú na ňom štyri milióny domácich a každoročne sem prídu asi tri milióny turistov. Bali je kvôli turizmu často prezentované aj ako „Raj na Zemi“, ale…
Existuje raj na Zemi?
Na básnickú otázku odpoveď neexistuje, ale tu je môj subjektívny názor.
Bali podľa mňa rajom na Zemi nie je, aj keď si myslím, že záleží na tom, čo od neho budete očakávať. Ak nič, tak vás príjemne prekvapí.
Bali môže byť veľmi turistické, miestami špinavé, miestami otravné, miestami až únavné. Ale tento ostrov vie byť aj veľmi pohodový, kultúrny, magický a inšpiratívny. Veľmi záleží na tom, kam sa vyberiete a koho stretnete.
Dôvody, prečo som sa vrátila na ostrov Bali:
1. Komunita digitálnych nomádov – Vrana k vrane sadá. Po troch rokoch aktívneho cestovania a trávenia času najmä s cestovateľmi a surfermi som mala chuť na zmenu. Uživiť som sa síce dokázala, cítila som však, že som sa intelektuálne a podnikateľsky nerozvíjala. Bolo to vďaka coworking space v Canggu, Bali, kde som stretla veľa zaujímavých online podnikateľov a nomádov. Zrazu som mala MasterMind s Conni Biesalski (najznámejšia nemecká nomádka), s priateľským Kennym z Kanady, ktorý je expert na mobilný marketing, alebo som surfovala s Marianom a Lucianom z Argentíny, ktorí robia weby. Títo nomádi boli podnikateľsky niekoľko krokov predo mnou a ja som sa od nich mohla učiť a preberať s nimi nápady. Stali sa z nich moji priatelia a to je hlavný dôvod, prečo som sa na Bali vrátila.
2. Práca – Som v štádiu života, kedy som sa po objavovaní, zabávaní sa a vymýšľaní podnikateľských plánov naplno pustila do práce v Studio Inbound a na tomto webe. Spomalila som vo vymýšľaní nových nápadov, ale za to som začala naplno realizovať tých pár, ktorým naozaj verím.
3. Pomalé cestovanie – Rada by som videla celý svet, ale na druhej strane ma už nebaví cestovať rýchlo. Pred rokom som bola v takom štádiu, že som si povedala, že ak uvidím ďalší vodopád alebo chrám, tak mi to bude vlastne už jedno. A to nebolo dobré. Čo sa práce a cestovania týka, mám takýto názor: Keď človek cestuje rýchlo, je veľmi náročné niečo budovať a sústrediť sa. Túžila som sa vrátiť na známe miesto, kde nebudem „strácať“ čas jeho poznávaním, resp. spoznávaním nového networku ľudí a budem produktívna už od začiatku. Bali mám ako základňu, ktorú už poznám. Jasné, že si spravím niekoľko dobrodružných výletov na iné indonézske ostrovy. Veď tých ostrovov je toľko, že po nich môžem cestovať až do dôchodku.
4. Kvalitné vlny na surfovanie – Indonézia, ale aj Bali, je nesmierne bohatá na miesta, kde sa dá surfovať od rána do večera a zasurfujú si tam aj ľudia ako ja – teda takí, ktorí už ako-tak surovať vedia, ale zároveň vyhľadávajú vlny, ktoré sú pomalšie.
5. OK internet a bezpečnosť – Tieto dva faktory môžu byť relatívne, lebo veľmi závisí od toho, kde na Bali som. Internetové pripojenie je na miestach, ktoré sú turistické a majú coworking space, úplne dostačujúce. Aspoň pre moju prácu, pri ktorej nepotrebujem sťahovať alebo uploadovať veľké dáta. Samozrejme, je to stále Bali a občas sa stane, že keď silno prší, tak internet nejde. Alebo niekto, niekde omylom prereže kábel a internet opäť nejde. Je to rozvojová krajina, a preto s tým treba rátať. Je to zároveň aj krajina s úplne inou kultúrou, akú poznáme my. Čo sa týka bezpečnosti, myslím si, že Indonézia a Bali je vo všeobecnosti bezpečnejšia ako Latinská Amerika. Na turistických miestach si ale treba dávať veľký pozor. Takéto miesta priťahujú aj kriminalitu, a špeciálne ženy by mali používať zdravý rozum.
6. Miestni ľudia – Trvalo mi asi päť mesiacov, kým som si na Balijčanov a Indonézanov zvykla. Naučila som sa s nimi jednať a vlastne som si ich aj obľúbila. Takým mojím osobným „failom“ je, že som sa doteraz nenaučila ich jazyk, ale plánujem to zmeniť.
7. Pomer cena a kvalita jedla – Posledný, ale nemenej dôležitý faktor je pomer toho, čo zaplatím, a čo za to dostanem. Moje mesačné náklady na Bali sú podobné tým v Bratislave, ale za tú istú cenu bývam 5 minút od vlny, kde surfujem, jem čerstvé jedlo, ktoré mi viac chutí a cítim slniečko po celý rok.
Záver
Po rokoch cestovania som prišla na to, čo som predtým len tušila. Všetko je to o ľuďoch, a keď je niekde dobrá partia alebo láska, tak sa tam oplatí zostať dlhšie. Bali mi momentálne takéto miesto poskytuje a ja som vďačná, že okrem Bratislavy môžem mať plnohodnotnú základňu aj niekde inde vo svete.
Pekný deň!
Silvia
SILVIA PÚCHOVSKÁ – AUTORKA “SVOJOU CESTOU”
Som marketérka na voľne nohej, ktorá sa špecializuje na stratégiu, obsah a sociálne siete. Spolupracujem najmä s podnikateľkami a podnikateľmi, ktorí majú produkt (vlastný alebo v distribúcii) a potrebujú pomôcť s marketingovým plánom a s efektívnou online komunikáciou. Som veľkou fanúšičkou práce nezávislej na mieste, ktorá mi už po tretí rok dovoľuje odniesť si vlastnú mini kanceláriu niekam do trópov a aktívne surfovať. Momentálne žijem medzi Bratislavou a rajom surferov – Bali.
ahoj Silvia, ako riešiš víza ? sťahuješ sa po mesiaci do iného štátu , kde dostaneš pri príchode do krajiny bezplatne víza ?
ako s lacnými letenkami do Európy z JV Ázie ? kde ich vyhľadávaš? pozdravujem
Ahoj Dušan. Obvykle mám visa on arrival. Na dva mesiace, a potom vycestujem. Stojí to približne 35 EUR na mesiac. Bezplatné víza nemám, lebo to by som musela cestovať po každom mesiaci. Čo sa týka leteniek, tak ich vyhľadávam cez skyscanner alebo momondo. Keďže v Ázii trávim viac ako mesiac, či dva, na to akciové letenky nikdy nenájdem. Snažím sa ale nájsť čo najvýhodnejšie, ale tie sumy sú vždy podobné.