V posledných dvoch rokoch sa z digitálneho nomádstva stal tak „vyhypovaný“ pojem, že sa do neho začali ľudia púšťať preto, že je populárne a atraktívne vyzerá na fotkách. Mnohí tento životný štýl nevnímajú realisticky a nevedia, o čo sa jedná.
Pred pár dňami som narazila na nasledovný článok: Celú zimu som žil a pracoval v Ázii ako digitálny nomád. Toto som sa naučil
Napísal ho asi 20-ročný Roland Vojkovský, ktorý so svojou manželkou trávil prvú nomádsku zimu v Ázii.
Roland pekne opísal veci, ktoré im nesadli alebo ich negatívne prekvapili (presuny, peniaze, komunita).
Musím sa priznať, že väčšina bodov je pre mňa samozrejmých a niekedy zabúdam, aké to v začiatkoch cestovania a nomádenia bolo.
Nebolo to vôbec jednoduché, ale čo vám mám povedať. Ani som neočakávala, že by to malo byť ľahké a išla som do toho s motiváciou vidieť svet a surfovať.
Cestovať na iný kontinent, do inej kultúry, časového pásma, bez rodiny, priateľov a ešte k tomu aj s pracovnými povinnosťami vôbec nie je jednoduché.
Som rada, že sa o tejto téme začalo vo slovenských vodách internetu písať. Tu je mojich 13 tipov do diskusie.
13 tipov ako sa realisticky pozerať na digitálne nomádstvo
Vrátim sa k podstate digitálneho nomádstva. Ak by som mohla digitálne nomádstvo zhrnúť do jednej vety, tak by som povedala, že je založené na “práci na diaľku, s cieľom krátkodobého alebo dlhodobého pôsobenia a spoznávania iných lokalít“. Tie lokality môžu byť v rovnakej krajine, v inom štáte alebo aj na inom kontinente.
Podľa môjho pozorovania sa digitálne nomádstvo skladá z troch dôležitých oblastí: Práca na diaľku, Cestovanie a Komunita.
Práve preto, že sa digitálne nomádstvo skladá z tak širokých pojmov, je zrejmé, že pre každého nebude.
Ja som fanúšičkou nomádskeho životného štýlu, lebo mi umožňuje žiť ako sa mi momentálne páči. Sú však jeho časti, ktoré mi lezú na nervy, respektíve mi niekedy život zťažujú.
A. Pracovná časť
1.) Organizácia práce na diaľku
Si už zabehnutý freelancer, online podnikateľ alebo s prácou na diaľku len začínaš? Moje najdôležitejšie odporúčanie je mať prácu na diaľku, jej automatizáciu a stabilný príjem pod kontrolou a až tak sa vydať na prvý nomádsky trip (ináč to môže byť pracovný nightmare a cestovateľský stres).
2.) Pokryté minimálne náklady (alebo našetrné peniaze)
Nadväzujem na predošlý bod. Počas presunov a pri pobytoch na rôznych miestach má človek neočakávané výdavky, a preto si treba na minimále životné náklady vedieť zarobiť, a k tomu prirátať o cca 20% viac, na náklady neočakávané.
3.) Závislosť na internetovom pripojení.
Ak chceš pracovať z rôznych miest, musíš sa zdržiavať najmä v lokalitách, ktoré majú perfektný internet. Inak to škodí kvalite práce a aj tvojim nervom. Ak chceš najmä cestovať, a to ideálne do divočiny, tak si radšej našetri, sprav si kariérnu pauzu a uži si cestu bez pripojenia (medzi nami dievčatami.. tak je to aj tak najlepšie 😉
4.) Rôzne kancelárie.
Krása práce na diaľku a nomádstva je tá, že môžeš pracovať z rôznych miest, resp. z rôznych kancelárií. Ak chceš, tak môžeš pracovať aj z pláže. Na pláži bude ale teplo, bude ti svietiť slnko na monitor a možno na teba budú celý čas sadať muchy alebo ťa žrať komáre. Existujú repelenty alebo pracuj z útulnej kaviarne, coworking space či tichého hostela/hotela.
5.) Disciplína a produktivita.
Bez práce nie šú koláče a tvoji klienti pre teba musia byť dôležitejší, ako dobrodružný výlet k vodopádu či perfektné vlny. Časom si zvykneš úlohy zorganizovať a zautomatizovať tak, že budú spokojní klienti a aj ty. Všetko sa dá, len neočakávaj, že umenie disciplíny a produktivity budeš ovládať už počas prvého týždňa cesty.
6.) Časové pásma.
Kde sú tvoji klienti, zákazníci, dodávatelia či spolupracovníci? Potrebuješ s nimi aktívne riešiť meetingy alebo promptne odpovedať na emaily? Veľmi dobre si rozmysli, akú úlohu pri tomto bode bude zohrávať napríklad 7 hodinový časový posun. Pozor! Ten posun môže byť vpred (máš výhodu, že ťa doobeda nikto zo Slovenska nekontaktuje, pretože si v Ázii) alebo vzad (si napríklad v Latinskej Amerike).
B) Cestovateľská časť
7.) Presuny.
Pre digitálne nomádstvo si sa rozhodol môžno najmä preto, že chceš spoznať svet. To je tá krásna časť a pre mňa asi najväčšia motivácia toho, čo za posledných päť rokov robím. Na to, aby som sa dostala na iný kontitent a do danej lokality, trávim hodiny a niekedy aj dni pri presunoch. Cestujem od detstva a presuny ma bavia. Napriek tomu sú občas momenty, kedy mám chuť zahodiť ruksak a kráčať ďalej len s peňaženkou a pasom. Čo ma nebaví je hľadanie leteniek, takže využívam služby cestovnej agentúry alebo odporúčania kamošky Janky z blogu Travel Hacker.
8.) Nové kultúry, náboženstvá a jazyky.
Už si niečo pocestoval a vieš, že na svete to nie je všade rovnaké? V Thajsku existuje okolo 16 typov úsmevov a väčšina z nich vôbec neznamená to isté, ako u nás. Na Bali nevedia povedať nie a povedia vám hocičo, len aby to nie z nich nevypadlo. V Kirgizsku nevedia po anglicky a španielsky a ja som tam bola nútená oprášiť 10 ruských slov, ktoré som vedela ešte z čias pred 1989. Dorozumieť sa dá rukami a nohami a časom sa nový jazyk naučíš. Dobrodružstvo nomádstva spočíva v spoznávaní nových kultúr. Ak ti však na tomto zážitku nezáleží, tak by som ti odporučila sa do nomádstva nepúštať, úšetríš si peniaze a aj nervy.
9.) Iné jedlo.
Bryndzáky, bratislavské rožky a maminu polievku v zahraničí nedostaneš. Ak na tom nie si závislý, tak o to viac ti bude chutiť, keď sa vrátiš domov. V zahraničí ochutnáš jedlá, ktoré ťa nadchnú a aj jedlá, z ktorých sa po… aj o tom to je 🙂
10.) Exotika.
Špeciálny článok by som mohla venovať práci a cestovaniu v exotických krajinách. Čo myslím tými exotickými krajinami? Sú to také, ktoré sú od nás vzdialené, majú úplne inú kultúru, jazyk, náboženstvo, podnebie, jedlo a aj zvieratá. Niektorí ľudia neznesú pohľad na tarantulu, pobyt v teple, vo vysokej nadmorskej výške alebo pri pomyslení na to, že môžu dostať horúčku dengue. Naštuduj si zopár vecí o krajinách, ktorých tyrkysové more a biele pláže ťa tak lákajú pre tvorbu selfies. Garantujem ti, že väčšina z nich práve v tej ďalekej exotike bude.
C. Komunitná časť
11.) Socializovanie sa a samota.
S kým cestuješ? Sám/a či s partnerom/partnerkou? Je úplne iný zážitok cestovať sám ako cestovať s niekým a oboje má svoje pre a proti. Ja som sa doteraz nerozhodla, či je lepšie cestovať tak alebo tak a dospela som k záveru, že to závisí podľa okolností a nastavenia oboch ľudí. Tak či tak, je veľmi dôležité sa vedieť socializovať s domácimi či ostatnými cestovateľmi/nomádmi, lebo si myslím, že okrem spoznávania krásnych miest a kultúr je nomádstvo práve o ľuďoch. Je to životný štýl a ten je najmä o ľuďoch, spolupatričnosti a budovaní komunít. Nie je to ľahké a ja sa niekedy v cudzine citím osamelá. Ale osamelá sa viem cítiť aj v Bratislave, lebo tento pocit k životu občas patrí. Dovolí nám premýšľať a uvedomiť si, čo je dôležité.
Myslím si, že vedieť s ľudmi komunikovať online (Couchsurfing, FB groups, Nomadlist) či offline (Coworking space, kaviareň, hostel, autobus) je nesmierne dôležité pre život, ako aj pre prácu. Mnohí sa vďaka cestovaniu stali v komunikácii ostrieľanejšími.
12.) Rodina.
Rodina je na prvom mieste. Aj keď si tisíce kilometrov ďaleko a užívaš si ten najlepší životný trip, bude ti chýbať mamin nedeľný obed, pivo s otcom alebo fajn pokec s babkou či dedkom. Je to priprodzené a ja neviem poradiť nič lepšie ako to, že s nimi treba komunikovať a vídať ich pravidelne – podľa tvojho nastavenia.
13.) Vzťahy.
Prežívaš vzťah počas cestovania? Jaj, mohla by som o tom napísať samostatný článok a určite aj na to raz čas príde. Niekedy je fajn cestovanie zdieľať so životným partnerom a niekedy je to otrava. Preto si váž to, čo práve máš. Lebo nabudúce to môže byť celé úplne ináč.
EXTRA BOD: A o čom to vlastne celé je?
Prečo robíš to, čo robíš? Sama o tom v poslednej dobe uvažujem 🙂 Cítim, že všetky poznatky zo sveta obraciam do mojej práce a kreatívnych aktivít. Jednou z nich je tento blog. Ak to niekomu pomôže, budem rada. To je všetko, nejde tu o rocket science, ale o môžnosť realizovať sa tak, ako najlepšie viem.
Záver
Ak ťa nomádstvo aj napriek jeho realistickým výzvam láka, choď do toho. Budeš vedieť, že si to skúsil a ide sa ďalej. Ako? To uvidíš po prvom tripe.
Ja mám tento životný štýl rada, aj keď ma nebaví cestovať rýchlo a zdržiaviať sa na miestach krátkodobo. Teším sa základni na Bali a občasným výletom v Ázii, ako aj krásnym návratom a pobytom na Slovensku.
Ak nechceš zmeškať články, alebo chceš byť informovaný/á o mojich podujatiach, registrujte sa na odber ALOHA emailu:
PS 1: Tento článok som napísala o 5tej ráno v Bratislave. Práve som sa vrátila z Bali a mám jetlag. Kto by bol povedal, že tak produktívny.
PS 2: Ďakujem Rolandovi, že ma inšpiroval k napísaniu článku.
PS 3: Ďakujem Heather Holt Photography za cover fotku.
S nomádskym pozdravom,
Silvia
SILVIA PÚCHOVSKÁ – AUTORKA “SVOJOU CESTOU”
Som marketérka na voľne nohej, ktorá sa špecializuje na stratégiu, obsah a sociálne siete. Spolupracujem najmä s podnikateľkami a podnikateľmi, ktorí majú produkt (vlastný alebo v distribúcii) a potrebujú pomôcť s marketingovým plánom a s efektívnou online komunikáciou. Som veľkou fanúšičkou práce nezávislej na mieste, ktorá mi už po tretí rok dovoľuje odniesť si vlastnú mini kanceláriu niekam do trópov a aktívne surfovať. Momentálne žijem medzi Bratislavou a rajom surferov – Bali.
Ahoj Silvia,
teším sa, že som ťa inšpiroval k tomuto článku a ďakujem za odkaz 🙂
Veľmi ma zaujala veta o tom, že ak ťa nezaujíma spoznávanie nových kultúr, tak sa do nomádenia radšej ani nepúšťaj.
Ja som si myslel, že ma to bude zaujímať. Ale nestalo sa. Kvôli tomu som si žil v Thajsku a vo Vietname v podstate ako turista. Robil si svoje veci a lokálnych ľudí len pozoroval.
Jednoducho som nemal potrebu sa s nimi rozprávať a bližšie ich spoznať. Ak to samozrejme neprišlo prirodzene, čo sa stalo len párkrát.
Ahoj Roland! Ďakujem za koment a tiež za odkaz – tento web je lepší pre slovenské publikum 😉 Zaujímavé, že ťa zaujal práve ten koment, lebo áno… všimla som si v mojom okruhu veľa nomádov, ktorí ostanú „na povrchu“ spoločnosti, lebo sa nepokúsia o pochopenie danej kultúry a krajiny, čo je podľa mňa škoda, lebo to dáva akýsi pocit spolupatričnosti. Viem si ale predstaviť, že ázijská kultúra, jazyk a náboženstvo je nám cudzie. Ja osobne som sa cítila oveľa viac integrovaná v Latinskej Amerike. Anyway, som si istá, že s Henrietou toho ešte veľa objavíte 🙂
Skvelý článok 🙂
Ďakujem Lucia 🙂